Niektoré politické princípy
1. Skutočnými reformami musia prejsť všetky oblasti verejného života. Verejné financie v zdravotníctve, školstve, infraštruktúre, pretože sa míňajú neefektívne (viď kauzy na Ministerstve školstve s Eurofondami) a značnú časť si skryte privlastňujú veľkí hráči.
Školstvo, ktoré v systéme platieb na žiaka sa stalo samoúčelným biznisom a nezabezpečuje pre pracovný trh SR absolventov s potrebnou kvalifikáciou, ani v učňovskom, ani v stredoškolskom, ani vo vysokoškolskom štúdiu. Milióny eur verejných prostriedkov letia doslovne von oknom, štát platí produkty vzdelávacieho systému, ktoré nie sú potrebné a nemajú uplatnenie. Samozrejme, že potom chýbajú prostriedky tam, kde ich je v školstve treba, aj v odmeňovaní učiteľov, či v rozvoji vedy. Podobne je potrebné reformovať zdravotníctvo, ktoré sa rozpadlo na izolované segmenty. Zdravotné poisťovne nedostatočne koordinujú postupy v jednotlivých zložkách zdravotníctva vrátane výstavby nových kapacít, nákupu nových zariadení a liekovej politiky. V kalných vodách slovenského zdravotníctva poľujú finančné skupiny a pacient je na chvoste systému.
2. V čase, keď bohatí sú stále bohatšími a chudobní chudobnejšími daňový systém by mal zostať progresívny, pri nižšom zdaňovaní ľudí s nižšími príjmami, malých a stredných podnikov a živnostníkov, pri vyššom zdanení bánk a regulovaných monopolných odvetví. Zdroje získané z lepšieho výberu zatiaľ stále žalostne nízkeho výberu DPH by mali viesť ku znižovaniu odvodov. Tieto sú na Slovensku nadpriemerne vysoké a brzdia rast pracovných miest a platov.
V oblasti daní a odvodov budem presadzovať zotrvanie na progresívnom zdanení v závislosti od výšky príjmov s tým, že pokladám za vhodné rozširovať tzv. nezdaniteľné minimum a podporovať tak k práci nižšie príjmové skupiny. Najmä keď štatistiky ukazujú, že bohatí sa stávajú stále bohatšími a chudobní stále chudobnejšími. Treba naďalej držať osobitné zdanenie a odvody pre bankovú sféru a pre regulované monopolné odvetvia. Rast daňových príjmov by mal byť previazaný s postupným znížením odvodového zaťaženia, ktoré na Slovensku výraznejšie presahuje európsky priemer a brzdí tvorbu nových pracovných miezd a výrazne zaťažuje aj živnostníkov.
3. Výraznou zmenou musí prejsť sociálny systém, ktorý umožňuje ľuďom vyhýbať sa práci, riešiť treba nedostatok lacných nájomných bytov, ktorý redukuje mobilitu pracovnej sily, na Slovensku kvitne práca načierno, starostlivosť o odkázaných spoluobčanov je nedostatočná.
Slovensko v septembri vykazovalo takmer 300 tisíc žiadateľov o prácu, ponuka pracovných miest bola niečo cez 40 tisíc. Napriek tomu podnikatelia ohlasujú nedostatok pracovnej sily, čo naznačuje, že
- – sociálny systém je mäkký a umožňuje ľuďom, ktorí sú formálne prihlásení ako žiadatelia o prácu, tento systém zneužívať a práci sa vyhýbať
- – systém vzdelávania a rekvalifikácie je neefektívny a nezabezpečuje takú kvalifikáciu pracovnej sily, akú trh práce požaduje
- – nízke mzdy nie sú pre pracovníkov motivačné a znamenajú aj odliv ľudí do zahraničia
- – chýba mobilita pracovnej sily a výstavba lacnejších nájomný ch bytov
- – na Slovensku prekvitá práca na čierno
4. Európska únia predstavuje spoločenstvo európskych národných štátov, ktoré využívajú najmä výhody jednotného trhu a voľného pohybu tovarov, kapitálu a občanov. Právomoci bruselskej byrokracie musia byť primerané a efektívne regulované. EÚ musí posilniť svoju vlastnú obrannú stratégiu.
Slovensko je malá krajina. Ťažko si predstaviť, že by nám v reálnom čase veľmoci garantovali neutralitu podobne ako napr. povojnovému Rakúsku. Slovensko potrebuje partnerov na svoju ochranu a po nástupe Donalda Trumpa to vyzerá, že Európa bude musieť viac dbať o svoju vlastnú bezpečnosť. Bude to výzva pre Európsku úniu, ale aj pre menšie štáty na uzatváranie dohôd o vzájomnej pomoci v prípade vojenských konfliktov. V súvislosti s očakávaním nového prístupu USA k NATO si myslím, že bude naliehavé tiež prehodnotiť kroky, ktoré NATO v súčasnosti koná pod egydou USA v Európe. Týka sa to najmä uťahovania vojenskej obruče okolo Ruska, čo vyvoláva zo strany Ruska odvetné opatrenia.
5. V podmienkach súčasnej imigračnej krízy Európa musí oveľa efektívnejšie chrániť svoje hranice. Pokiaľ sa nedosiahne jednotný a účelný postup, na prechodný čas sa musia rešpektovať aj mimoriadne opatrenia ohrozených krajín, ako je budovanie plotov a prísnejšie hraničné kontroly. Masovú migráciu je treba prioritne riešiť tam, kde vzniká.
Budem presadzovať, aby bola postavená bariéra nekontrolovateľnej imigrácii z Afriky a Ázie. Európa musí začať efektívne chrániť svoje vonkajšie hranice pred prílivovými vlnami imigrantov, ktorí nie sú v stave začleniť sa do európskej spoločnosti a kultúry, ktorí budú znamenať enormné zaťaženie európskych sociálnych systémov a ohrozenie vnútornej bezpečnosti európskych krajín a ich obyvateľov. Pokiaľ sa nedosiahne jednotný a účelný postup spoločnej ochrany vonkajších hraníc Európy, na prechodný čas sa musia rešpektovať aj mimoriadne opatrenia jednotlivých ohrozených krajín, ako je budovanie hraničných plotov alebo zavádzanie prísnejších hraničných kontrol. Pre prípady masovej imigrácie, ktorej sme už viac rokov svedkami, je potrebné prehodnotiť medzinárodné pravidlá azylovej politiky. Masovú imigráciu je potrebné riešiť v krajinách kde vzniká, tam treba smerovať aj prostriedky Európskej únie a nie ich neefektívne vynakladať na sanáciu rastúceho počtu utečencov uviaznutých v Európe. Znamená to aj urýchlené ukončenie vojnových konfliktov v arabských krajinách za účasti medzinárodného spoločenstva a vysporiadať sa s radikálnym islamom.